Prava zamestnanca
Po podpísaní pracovnej zmluvy a fyzickom nástupe do zamestnania podľa dohodnutým podmienok má zamestnanec okrem povinností aj určité práva.
Nebude od veci sa aspoň s väčšinou z nich oboznámiť. Rámcovo ich rieši Zákonník práce. mnohí zamestnávatelia však vydávajú „pracovný poriadok“, v ktorom aplikujú ustanovenia všeobecných právnych predpisov na svoje podmienky.
Pracovný poriadok
Ak takýto „pracovný poriadok“ existuje, zamestnávateľ má povinnosť s ním oboznámiť každého novoprijatého zamestnanca a tento “pracovný poriadok“ musí byť každému zamestnancovi kedykoľvek voľne prístupný. Ak to tak nie je, je nutné domáhať sa nápravy. V praxi sa však veľmi často stáva, že ľudia si to ani nevšimnú a absolútne sa o svoje všeobecné práva nezaujímajú. Veci začínajú riešiť obvykle až vtedy, ak sa vyskytne nejaký vypuklý problém, ktorý sa ich priamo dotýka.
Žiaľ v našej spoločnosti je ešte stále veľmi nízke právne povedomie občanov a nie je tomu inak ani v pracovno-právnych vzťahoch. Potom sa niet čo diviť, že niektorí „tiež zamestnávatelia“ sa absolútne nerozpakujú používať praktiky, ktoré neraz hraničia s kapitalizmom najhrubšieho zrna v zmysle „vykorisťovania človeka človekom“. Takéto protiprávne a možno konštatovať aj protiľudské počínanie možno pozorovať hlavne v malom a strednom podnikaní. Samostatná kapitola sú zamestnávatelia – cudzinci.
Kolektívna zmluva
Je nutné sa zmieniť aj o „kolektívnej zmluve“. Vo firmách, kde pracuje odborová organizácia, odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania , vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami výhodnejšie ako všeobecne platné právne predpisy. Treba podotknúť, že kolektívna zmluva sa vzťahuje na všetkých zamestnancov firmy, nie iba na členov odborov. Kolektívna zmluva plní teda výraznú ochranársku funkciu všetkých zamestnancov a je prospešné sa s ňou zoznámiť a vedieť si uplatniť práva, ktoré zaručuje.